Prišiel do nášho klubu v roku 2016 spolu s pánom trénerom Ivanom Fenešom, ktorý si ho zobral k sebe ako vedúceho družstva. Od vtedy, aj napriek viacerým ponukám, u nás doteraz zostal. Sám si podľa vlastnej predstavy upravil šatňu svojho dorastu. Táto šatňa sa následne stala výkladnou skriňou, na ktorú sa chodievali pozerať aj tréneri z iných klubov, ktoré u nás hrávali. Nie raz, keď bolo na našom domovskom štadióne školenie trénerov z celého Slovenska, bola práve jeho šatňa všetkým trénerom ukázaná ako vzorová. Všetko malo svoje miesto, hráči mali v šatni všetko čo potrebovali. Pre komfort hráčov spravil všetko. Od vypratých tréningových a zápasových dresov, štucní, nabrúsenia korčúľ až po potrebnú opravu hokejového výstroja. Pitný režim, nakrájané ovocie a vždy niečo na dodanie energie pre hráčov bolo v šatni samozrejmosťou. Každú návštevu v šatni ponúkol jeho obľúbenou kávou. Aj keď od hráčov veľa vyžadoval, na niktorého z nich v šatni nedal dopustiť. Bol smutný z každej prehry, no následne sa tešil z každého ich úspechu. Klubová vlajka na strope jeho šatni, klubová hymna pred kažým zápasom, všade klubové logá, taký silný bol jeho prejav klubizmu, ktorému učil aj hráčov. Nebol srdcom len v doraste, vždy prišiel na zimný štadión skôr, aby si mohol pozrieť aj všetky naše vekové kategórie. Tešil sa z peknej kľučky malinkého prípravkára až po vyhratý súboj juniora. Nakoniec všetci boli jeho, o všetkých vedel rozprávať dlhé hodiny pri kávičke, ktorú sme si s ním tak veľmi radi v jeho šatni vypili. Keď k nám prišiel a pripravoval šatňu na tréning, celou šatňou sa ozývalo jeho obľúbené country. Ak už prichádzali prví hráči, country vypol. Chlapci si nakoniec jeho obľúbenú hudbu tak obľúbili, že sami chceli, aby ju nechal hrať a poznali texty už všetkých hraných piesní. Toto všetko k nám do klubu priniesol už v spomínanom roku 2016 pán Karol Černý. Všetci hráči v klube, ktorým vždy ochotne so všetkým rád pomohol, mu inak ako vedúcko ani nepovedali. Tak, ako si obľúbil hráčov a všetkých na našom domovskom štadióne, tak isto sme si my všetci obľúbili nášho vedúcka. Už keď naše prostredie dôverne poznal, nemal problém aj svojím hráčom v šatni povedať, že má jednu z najťažších chorôb. Prednedávnom doma oslávil svoje 66 narodeniny a my sme mu boli doma gratulovať. Boli ho doma pozrieť aj niektorí jeho hráči z nášho klubu. Všetci sa informovali o jeho zdravotnom stave, vždy ho nechali pozdravovať a priali mu hlavne veľa zdravia. Dnes ráno pre všetkých našich hráčov náš vedúcko svoj statočný boj prehral. Choroba bola zákernejšia a silnejšia. Vedúcko v nás zanechal ale takú silnú stopu, že v jeho nastavenom režime sa budeme čo najviac snažiť pokračovať. Vedúcko, pre nás dospelých Karči, ďakujeme, že sme Ťa mali možnosť spoznať, ďakujeme za všetko čo si pre nás urobil, že si nás veľa vecí aj naučil a že si bol našou súčasťou. Budeš nám veľmi chýbať, nikdy na Teba nezabudneme. Česť Tvojej pamiatke!
